Strach, paralizér a nesprávna motivácia

27. marca 2018 19:11, Prečítané 2 225x, vargulka, Nezaradené

Keď sme sa narodili, nevedeli sme čo je to strach. Odvážne a s očakávaním sme sa prvýkrát nadýchli. Ako sme rástli nebojácne sme spoznávali všetko okolo seba. Chutnali sme, ovoniavali, tancovali a spievali si bez hanby. Ku jazeru sme chodili nahí a nemali sme nepriateľa.

Zdroj: stockio.com

Do tohto nádherného sveta bez obáv prišli prvé pokarhania, nespravodlivé a pre nás nepochopiteľné tresty. Boli sme slobodní, ale pre tento svet plný strachu a strnulosti to bolo, zdá sa, nebezpečné.

Pristrihli nám krídla, začali sme sa báť. Všetci bez rozdielu. Strach z tmy, strach hovoriť pred ľuďmi, strach z cudzích ľudí alebo z nových vecí. Ako malí sme ho nepoznali. Boli sme takí statoční a nebojácni, ale naši rodičia nám zo svojho vlastného strachu toľko vecí zakázali alebo prikázali. Naše pani učiteľky nás vyľakali, že ak nebudeme v škole dávať pozor, nič z nás nebude.

Zdroj: gratisography.com

Prečo ste chceli mať v škole jednotky? Aby ste vedeli viac o krásach sveta alebo preto aby vás doma nevyhrešili? Ľudia vo svete sú často už od útleho veku motivovaný strachom. Podľa výskumu Univerzity Komenského sa až tri štvrtiny žiakov učia kvôli strachu z hanby, nie preto, že by z toho mali radosť. Ako školáci sa bojíme rodičov alebo hanby, ako dospievajúci sa bojíme samoty, keď dospejeme bojíme sa svojej budúcnosti. Strach ľudí ženie za peniazmi, kariérou a v starobe strach z „bytia na nič“ ženie aj do hrobu.

Strach ľudí ženie za peniazmi, kariérou a v starobe strach z „bytia na nič“ ženie aj do hrobu.

Porovnajme to s detskou odvahou. Vpred nás hnala túžba vidieť krásu, byť radostnými, objavovať, tešiť sa z farieb prírody, úsmevov našich priateľov. Nemuseli sme prežívať obavu zo zlyhania. Nikto z nás sa nepýtal: „Čo ak…?“ Bolo to vymyslené dobre!

Zdroj: stockio.com

Niečo to však pokazilo, bol to Strach. Keď sa pozrieme okolo seba, a aj do seba, vidíme ho všade. Odborníci ho definujú ako pocit znepokojenia z blížiaceho sa zla, negatívny cit, nepríjemnú emóciu, nepríjemný zážitok s neurovegetatívnym sprievodom, spravidla zblednutím, chvením, zrýchleným dýchaním, búšením srdca, zvýšením krvného tlaku a pohotovosťou k obrane alebo úteku. Dokonca tvrdia, že v prípade, ak nie je možný útek, strach sa mení na agresiu.

Zo strachu človek klame priateľov, ubližuje ostatným, uteká pred pravdou, ktorá by ho mohla oslobodiť alebo sa uzatvára do seba. Z toho skoro vyplýva, že keby na svete nebolo strachu, nebolo by ani iného zla. Ale predsa strach je zo zlých vecí. Čo bolo teda skôr? Strach alebo zlo?

Ak žijeme v strachu, nielen že sa okrádame o slobodu, ale spôsobujeme si najrôznejšie ochorenia

Ak žijeme v strachu, nielen že sa okrádame o slobodu, ale spôsobujeme si najrôznejšie ochorenia. Ak sa bojíme, prežívame stres. A všetci vieme ako na našu spoločnosť vplýva stres. Nie nadarmo sa vraví, že mnohé choroby majú svoju podstatu v hlave. Strach sa môže podpísať pod rôzne ochorenia ako napríklad alergie, problémy s trávením, nespavosť, nepravidelná menštruácia alebo problémy so srdcom a tlakom.

Takto to nemalo byť! Náš život mohol vyzerať úplne inak, ak by sme sa nezačali báť. Ak sa pozrieme na paralelu z kresťanskej filozofie, vidíme prvý strach na svete. „I otvorili sa obom oči a spoznali, že sú nahí. Zošili figové listy a urobili si zásterky. A potom, keď počuli hlas Pána, Boha, ktorý sa za denného vánku prechádzal po záhrade, skryl sa Adam i jeho žena pred Pánom, Bohom, medzi stromami záhrady.“ Toto by znamenalo, že pred strachom prišlo Zlo, v tomto prípade znázornené Hadom.

stockio.com

Adam sa hanbil pred Evou, ona pred ním. Do príchodu Hada sa prechádzali nahí po záhrade. Aké nádherné bezprostredné, dôverné. Potom sa však začali hanbiť, skryli sa. Pred sebou navzájom a ukryli sa aj pred Bohom, ktorý bol vtedy ich jediným spoločníkom.

Tak sa aj ľudia dnes skrývajú. Jeden pred druhým a všetci spolu pred svetom, v ktorom žijú. Strach nás paralizuje všetkých. Niektorých viac, iných menej.

Keď sa pozerám na médiá, nie som si istá, kam nás vedú. Šíria strach. Na jednej strane je ich povinnosťou informovať, ale často vidím ich manipulovanie, šírenie paniky a zveličovanie či dramatizovanie reálnych udalostí, podporovanie nezdravých stereotypov alebo naopak zabíjanie radosti z trvácnych tradičných hodnôt a kultúry spoločnosti.

Zdroj: stockio.com

Vyvolávanie strachu v ľuďoch pomocou médií nie je žiadnou novinkou. Pre osbnosti z politickej sféry je vystrašný národ ideálnou možnosťou na úspech.

Verím ale, že tak ako sa nás každý z našich strachov dokázal zmocniť, tak sa ho my dokážeme zbaviť. Stačí povedať: „Dosť!“ Vstúpiť do vecí s odvahou a neprestať tancovať ako keď sme boli deti. Bezbranné, nahé v dôvere.