Čo na srdci…

Aj tieto videá svedčia o tom, že Denis, ktorého naozaj stretnem len raz za uhorský rok, tento svoj výrok myslí vážne.

V mojom veku každý viedol siahodlhé rozhovory o výbere vysokej školy. Typické otázky okolia „Čo budeš študovať?“ „Kam sa chystáš?“ „Kam posielaš prihlášku?“ každému raz začnú liezť na nervy. Pokým teda nie je už rozhodnutý a každého vie prekvapiť stručnou a jasnou odpoveďou. Dnes ma ale asi prvýkrát takýto rozhovor neubíjal. Práve naopak, inšpiroval ma.

Už dlhší čas sa neviem stotožniť so slovným spojením „záchranná prihláška“, ktorú si podáva väčšina mojich spolužiakov. Do teraz som si „záchrannú školu“ nevedela vybrať lebo ma vždy odpudzovalo to, že budem študovať len preto, aby sa nepovedalo, že neštudujem. Áno, jasné, je tu strach, že ma neprijmú na moju vysnívanú školu, ale to neznamená, že musím drať nohavice 5 rokov v inej, o ktorú nemám záujem. A v tomto ma definitívne utvrdil Denis: „Nechcem študovať, chcem niečo dokázať!“. Áno. Na toto sa chcem zamerať.

S Denisom sa naozaj často nevídame už 4 roky a preto som nevedela ako sa mu darí v jeho zameraní, ale keď tak oduševnene vždy rozprával o kreslení a animovaní, nedalo mi to a pozrela som si zopár jeho videí zverejnených na internete. Až vtedy mi dopla dôležitosť vety „Nechcem študovať, chcem niečo dokázať!“. Treba na sebe makať. Nie spoliehať sa na to, že škola niečo dokáže za mňa…

Pripájam linky na Denisovu prácu, stoja za zhliadnutie.